Zopár špinavých trickov ako zakoreňovať rezky.
ZOPÁR ŠPINAVÝCH trickov AKO ZAKOREŇOVAŤ REZKY.
Milí moji.
Za tie roky som povraždil určite viac rezkov z všelijakých polodrevitých xerofytných druhov ako ktokoľvek z vás a preto by som sa rád podelil skúsenosti aspoň z tých úspešných pokusov.
Mam teraz na mysli rody ako Bursera,Commiphora,Boswellia,Jatropha a iné pachykauly. Pestovatelia dosť často nariekajú,že im takéto rezky nezakorenili a neskôr zahynuli.Keby sa lepšie pozreli,určite by zbadali,že príčinou neúspechu bola hlavne prachsprostá infekcia .
V podstate sú štyri problémové miesta ktoré musíme nejakým spôsobom riešiť ,aby sme si udržali šancu na úspech pri zakoreňovaní.
a/Kedy
b/Otvorená rana na spodku odnože
c/Puky a listy
d/Vrchol rezku
Keď začneme zakoreňovať rezok na konci jari či na začiatku leta,tak máme spolovice vyhrané,pretože väčšina takýchto druhov má zakódovaný začiatok rastu práve v tomto období.Nie je ani prílišné teplo či zima,dni sa predlžujú a slnko dezinfikuje vzduch a povrch substrátu.Horšie je, keď dostaneme rezky na krk v jeseni, zime či niekedy vo februári.Pokiaľ sú rezky veľké a vyzreté,môžeme ich nechať prespať i na niekoľko mesiacov , keď im zablokujeme reznú ranu , položíme ich do prázdneho koflíka a tu i tam ich obstrekneme vodou, ktorá by sa mala ešte ten deň vypariť.Pozorujeme či povrch rezku nezasýcha a ak áno,ostrým nožom odfikneme 1-2cm zo spodku a pichneme rezok do nádoby s vodou v byte.Vodu treba VYMIEŇAŤ po 1-2 dňoch,to je hlavné pravidlo,pokiaľ na to zabudneme,dochádza ku kvaseniu v dreve a úbytku kyslíka vo vode,ktorý je pre rezok veľmi dôležitý. Potom už väčšinou nieto záchrany.
Teda,aby som povedal pravdu, i zakvasený rezok možno tu i tam zachrániť,zase zrežeme spodok a rezok ponoríme do vody aspoň s 1-2 % SAVOm, chlórnanom sodným, lacným a dostupným pruduktom predávaným v drogériach v 15% koncentrácií, ktorý na rozdiel od komplikovaných a drahých biocidov spolahlivo ničí huby aj bakterie spoločne.Skrátka,keď dáte deci SAVA do litra vody a ponoríte tam na pol hodiny infikovaný rezok tak by to malo stačiť.Nešťastný rezok treba potom omyť vodou a dať do pohára s čistou vodou a MENIŤ ju,viď text hore.Ked´ rezok začne opäť kvasiť,aplikujte zase zase SAVO.Na neskorú jar môžeme rezkom ktoré prežili aplikovať rastový hormón a rezky zasadiť ich. Pokiaľ dostaneme zelené,nevyzreté rezky,tie by som zakoreňoval vo vode automaticky. Povedal by som,že pravidelne vymieňaná voda je absolútne najbezpečnejší substrát na zakoreňovanie.
Rezná rana je hlavný problém,pretože na jednej strane je potreba,aby bol rezok dotovaný vodou a živinami.Na druhej strane prúdia obnaženým rezom do pletiva početné malé kreatúry,baktérie a huby ,ktoré túžia kolonizovať nové územia rezku s dostatkom potravy, deliť sa , a o neviazanom sexe za vzniku nových rezistentných mutantov ani nehovoriac.Keď je rezok väčší,a nechceme s ním do vody,asi je najlepšie ranu posypať práškovým zakoreňovacím hormónom ,prípadne sorbentom ako jemné drevené uhlie,detský púder,práškový hliník ,a hlavne nechať spodok niekoľko dní nasucho.Alebo priložiť naň žeravú plochu noža ,pridať sorbenty či hormón a okamžite zakoreňovať.Slabé,zelené rezky zakoreňujme vo vode,ktorá nielen zabráni ich vysychaniu,ale je i bariérou proti infekcii zo vzduchu cez reznú ranu.Pevný substrát je pri zakoreňovaní spoľahlivým zdrojom problémov,hlavne v jeseni či zime a i keď ho sparíme,či prelejeme vriacou vodou,pretože to pomôže iba krátkodobo.Pomerne spoľahlivo zakoreňujeme rezky v takýchto substrátoch/rašelinové,perlitové,pemzové zmesi/ iba v na neskorú jar a hlavne v lete a to vonku, keď sú dobre dezinfikované slnečným žiarením a vzduchom.
Pokiaľ je rezok husto olistený,treba listy ostrihať ,milosrdne ,alebo nemilosrdne, podľa veľkosti rezku a toho,či ho zakoreníme vo vode,alebo nejakom substráte.Listy nevytrhávame,ale striháme a stopky môžeme ponechať.Po zostrihu však musíme robiť všetko možné a nemožné,aby sme zvyšné listy udržali pri živote,čo je veľmi dôležité.Nemalo by sa stať,aby nám listy opadali kvoli priliš teplému stojatému vzduchu,či po ataku húb,resp.baktérií.Rezok sa zbytočne oslabí,keď musí vyrobiť nové lístie. Ked prežijú listy ,v rezku začnú prúdiť živiny , potom rásť i korene a my sme vyhrali.Ak ideme s rezkom do pevného substrátu,ponecháme mu len nejaké tri lístky,pretože s malou a ešte k tomu dezinfikovanou ranou bude mať len obmedzenú možnosť príjmania vlhkosti.Rezok by nám mohol jednoducho vyschnúť i keď tu dosť pomôže rosenie hornej časti. Ak zakoreňujeme rezok vo vode,nechajme mu toľko listov,koľko to len bude možné,pri eventuálnom vysychani postupne odstrihuje tie spodné a ich strihanie zastavíme až ked ďalšie listy prestanú schnúť.Listy a hlavne puky milujú teplo,slnko a hlavne vlhký vzduch ktorý však obľubujú i baktérie a huby,preto treba občas vetrať a do zvlhčovacej kvapaliny vždy pridať nejaky ten biocid,či veľmi zriedené SAVO-napr. v koncentrácií pre bazény,viď návod tam.
Keď mám na vyzretom drevitom rezku dlhší zelený vrchol, ten pri zakoreňovaní obvykle vysychá.Obvykle ho zrežem do polodrevitej časti /čím sa aktivizujú zakoreňovacie hormóny/a zakoreňujem separátne vo vode.Domievam sa,že pokiaľ je osvetlená spodná časť rezku,je to proti prírode a zakoreňovanie je spomalené.Okrem toho svetlo pomáha množeniu rias,ktoré bránia výmene kvapalín a plynov medzi rezkom a jeho okolím a preto poháre s vodou obaľujem do alobalu.
Najväčšie blbosti čo som v živote spravil/ toto sa týka prosím IBA manipulácie s rezkami/
Zrelé rezky drevín privezených s trópov vo februári a v októbri som síce na reznej strane vydezinfikoval,pridal koreňový hormón a dal kultivátora s do vlhkým perlitom a žiarivkami.Do týždňa už kvasili všetky do jedneho.V zimnom období bol vzduch a perlit plný malých predátorov naprosto odolných voči štandartným biocídnym prípravkom.Bolo treba vyskúšať zakoreňovanie na sucho,alebo vo vode a spolupracovať zo SAVOM.
Z pohodlnosti som dal niekoľko rezkov rozličných čeľadí do jednej nádoby s vodou.Rezky si robili zle,vylučovali do vody všelijaké šťavy,nie ,nie,nie,každý rezok nech má pekne svoj vlastný domček.
Rezky sa nesmú pchať do zeme ako som minule čítal v nejakom návode/naprosto zbytočne sa poškodzuje a obnažuje rezná rana a cievy/,ale iba zľahka zasypať spodnú časť substrátom. Dupľom to platí o rezkoch zakorenených vo vode, pretože niet krehkejšieho výtvoru prírody ako jeho chrumkavý korienok.Je potrebná obzvlášť jemná manipulácia a dolámaním korienkov možeme zbytočne prehrať vyhranú bitku.
Suchý vzduch a pernamentne vlhky tuhý zakoreňovací substrát je presne opačná kombinácia ktorú potrebujeme keď rezok zakoreňujeme.Treba skôr často vlhčiťjeho nadzemnú čast a tak iniciovať vývoj pukov a listov a zmieriť sa s tým,že až potom začne tvorba kalusu,korienkov a bude treba viac vody zospodu.
Týmto končím dnešné drevorubačské okienko a vopred ďakujem Bochemie Bohumín s.r.o. /výrobcovi SAVO/ za ten sponzorský dar ,ktorý by mi mohli promptne poslať na moje bláznivé cesty. Určite by ma to prekvapilo a keby som ho skutočne zhrabol, tak i od srdca potešilo. Puk (Boris Vrškový)
Summary:
Hints of experienced grower how to root woody specieses.
Zpět na úvodní stránku (Home) www.zelenelisty.estranky.cz
Komentáře
Přehled komentářů
"Povedal by som,že pravidelne vymieňaná voda je absolútne najbezpečnejší substrát na zakoreňovanie."
...toto by se mělo vytesat do kamene.
Díky, Puku...
(Jirka K., 7. 12. 2008 8:38)