ZEL(e)NÉ LISTY

                               Pašerák drog , alebo ako som nakupoval lithopsy.

              Pri mojich sukulentárskych  začiatkoch som dosť často navštevoval zbierky toho času jedine dostupných /smerom na západ/ českých kaktusárov a túžobne hľadal ukryté kútiky sukulentov, ktorých na moju radosť bolo dosť a dosť.

               Popri jednej z ciest za lithopsami sme sa  s kamošom Tiborom dostali aj do skleníkov p. Jirku Kundeliusa z Brna,   ktorý mal popri nespočetných krásnych astrofít a iných kaktusov aj peknú zbierku sukulenov z Afriky. Tak konečne! - zaplesalo  moje sukulentárske srdiečko. Na policiach dlhých tak 10m boli samé faucarie ,euphorbie, pleiospilosy a hlavne po čo sme tam išli - lithopsy. Z tejto návštevy je aj už v inom príspevku spomínaná Euphorbia  obesa, ktorá tak chutila môjmu nebohému baranovi. Nabrali, pardon nakúpili sme lithopsov, čo hrdlo ráči. Bolo z čoho vyberať, však ich bolo neúrekom a čo bolo hlavne, neboli drahé. Mali  jednu maličkú chybičku krásy. Väčšinou to boli hybridy, ale o to krajšie a rozmanitejšie. Do dnešných dní ale z týchto rastlín mám  aj čisté druhy, ktoré sú aj po 15tich rokoch pekné a vystavované na výstavách. Pokúpili sme toho neúrekom, boli medzi nimi aj kaktusy a iné sukulenty.

             Po menšej dopravnej nehode, ktorá sa nám pritrafila v meste, sme sa po prenocovaní u Jardu Honca pobrali domov. Nebudem tu opisovať Jardove skleníky a ani jeho prekrásne sukulentné skalky, ktoré boli mimochodom  inšpiráciou pre mňa a dodnes som mu za to vďačný. Nakopol ma tým správnym smerom no a bolo by to písanie na viac riadkov / čo nie je nemožné pri Jardovej pohostinnosti a správnej povahe../. A nie len pár riadkov....  . Tak , litopsíky pekne zabalené a roztriedené v sáčkoch sme popchali kde sa dalo. Naschvál som si zobral na tento účel staré ponožky a tričká, kde som ich napchal. Takto zabalené som ich akože pohodil do batohu a na sedadlo v aute. Pre tých neskôr narodených len toľko - rastliny a kaktusy zaradené v ,,cites ,, sa nesmeli prevážať bez povolenia cez hranice a my sme si nevedeli predstaviť, čo sa stane pri objavení litopsov  na hraniciach.

        Ako sa skracovali kilometre k hraniciam zo Slovenskom, nám sa zvyšoval krvný tlak. Pri čítaní všelijakých článkov o tzv. záchranárskych akciách, pri ktorých boli zhabané, pardon zachránené ochranármi úbohé a týrané rastliny či zvieratá zo súkromných zbierok, dokonca aj ich časti a výrobky z nich, nám behal mráz po chrbte už len pri pomyslení, aký kontraband to nesieme my. Nikomu ale nevadilo, že takto ,,zachránené,, rastliny po čase strávenom v št. skladoch a kanceláriách / popri nedostatku kvalifikovaných pracovníkov pre konkrétny daný druh, čo je prirodzené / smutne zahynú, zabudnuté niekde v kúte....No a aj naši dobroprajní kolegovia v klube nás informovali / strašili /, že colnici všetko prezerajú aj spolu z ochranármi. V tom to  krušnom období, preplnenom samými novými zákonmi, nikto poriadne nevedel, ako to má správne fungovať, aby boli ochránené hlavne rastliny a nie buzerovaní ich pestovatelia...A že v ich domovine, či už to je Amerika alebo Afrika atď. atď. domorodci so súhlasom vlády veselo decimujú prirodzené lokality, aby si mohli vybudovať cestu alebo vyčistiť pastviny pre svoje kozy. A tá sama vláda vás zavrie na tvrdo s radosťou za jeden kaktus v batožine. To by som ešte chápal, aj keď tam nie je veľa čo na chápanie, ale nechápem, ako môžu niekoho stíhať u nás za to, že si kúpi rastlinku pre svoje potešenie a za svoje peniažky niekde v hypermarkete. Neoznačenú, a keď, tak tam nájde len to, že je to črepníková rastlina. No, ale príde pán alebo paní ,, cites,, ku vám do skleníka a bude vám tvrdit, že pestujete chránenú rastlinu a prinesenú z lokality. A vy ste neboli ďalej ako v Maďarsku... Tak sa tras, ty maniak kaktusársky! A neopováž sa to nebodaj rozmnožiť bez povolenia....!! Kde som sa to zase zatáral......Jaj, ja, hlava deravá.. Však sa píše rok 2007!  No a zbytočne mi stúpol tlak, tak ako pred 15 rokmi tam v aute pri ceste domov a nedopíšem ani tento príspevok / a sľúbil som ho Uršulke../.

            Pri príjazde k hraniciam sme mali malú dušičku. Počas kontroly dokladov som si ešte sebavedome pospevoval refrén s Gillanom - ,,Smoke on the Water,,. No keď nás dali nabok a pristúpil colník pýtajúc sa, čo máme na preclenie, vykoktal som niečo v tom zmysle že za čo ? a pre koho ? však nie sú peniaze ?! / sedeli sme v novučičkom aute značky Opel Omega/. Tak to som nemal hovoriť! Colník odstúpil od auta so slovami:,,Vystúpte si a otvorte kufor“! „No a sme v pr....“,  zamrmlal som tiež bielemu kolegovi - pašerákovi. Colníkove prvé slová pri kufri patrili samozrejme mne. Ako ináč! Pri mojej frizúre sa mu ani nečudujem. ,, Čo máte v tom batohu?“ ,, Nič len špinavé prádlo.“ zašeptal som. No a poď ho s paprčami dnu. Vôbec mu nevadili moje smradľavé ponožky. Rovno vyberal sáčky z litopsami. Nevdojak som sa pozrel na jeho zadok, či pri tom nevrtí  chvostom, bol ako policajný pes pri nájdení drogy. Až ho cuklo. ,,A to je čo?!“  v ruke držal lithops. Očičká vypúlil od šťastia. Bude že to pochvala. ,,Ttto, tto, to sú živé kamene z Afriky.“ vyliezlo zo mňa. Hneď som to oľutoval.    „Čo, z Afriky? Poďte so mnou!“- zaznel rozkaz. ,,Aj s batožinou!“  No a bolo to tu. V kancelárii sme museli všetko vyložiť na stôl -  lithopsy, pleiospilosy a euphorbie....  Z hrôzou som pozeral na vyfotené ,,drogy,, na nástenke,  kde bola vyobrazená aj pekná  lophophora. Pozrel som dole na stôl. Ach jaj, však skoro všetky rastliny sa v niečom na ňu podobali....No a náš milý colník zatiaľ niekam telefonoval a pozeral pritom na litopsy. Zachytil som len :“... také ako štupel s nitkami, ale peyotl  to asi nebude...“ Hihihihi chudák..... Ochutnaj to, pomyslel som si. Druhý sa dôležito tváril a  preberal sa v rastlinách. ,,Prosím vás, nepomiešajte mi to !“ ozval som sa nesmelo. ,,Mám ich rozdelené podľa druhov“. ,, Akých druhov?“ ozval sa ďalší múdro a tváril sa ako starý botanik / čo sa mu veľmi nedarilo /. Začal som mu vymenúvať druhy, ale po treťom som prestal. Bolo to zbytočné. Aj tak z toho bol na větvi...V miestnosti začalo byť tesno. Za pár minút sa tu zbehli asi tak desiati,  neviem kto obsluhoval a kontroloval hranicu. Telefóny boli žeravé, auta veselo prechádzali aj s prípadnými pravými drogami na naše Slovensko...Mne už bolo aj do smiechu z tejto situácie. Začal som im s vážnou tvárou vysvetľovať, ako tieto tzv. živé kamene žijú v Afrike a že ich mám doma v skleníku asi tak okolo tisíc a že sú neškodné. Ako sa ťažko pestujú a ako sa prezliekajú - každý rok. Prečo ich zbieram a načo ich mám toľko, to som im nevysvetľoval, bolo to zbytočné.. . S otvorenými ústami počúvali, potom  na mňa čudne pozreli a  krútiac hlavou sa pomaly rozchádzali  po svojom, asi do roboty. No podľa mňa aj tak tam nikomu nechýbali....

          Po porovnaní, pre istotu s fotkami možných aj nemožných drogových prípravkov, čo sa pašujú, nám s krivým úsmevom podali doklady a kázali spratať rastliny zo stola. A aby sme vypadli. Nikdy nezabudnem na výraz / asi veliteľa /, ktorý vyzeral na starú komunistickú školu, ako neprítomne civí do prázdna...Už sa nedozviem, čo sa mu preháňalo v jeho zelených mozgových záhonoch . Asi už bol doma.  Pratali sme sa kade ľahšie aj s našimi ,,drogovými,, rastlinkami, čím skôr, pokiaľ si to nerozmyslia a nezačnú prehľadávať celé auto, kde si hoveli ešte neobjavené kámošové ,,cites,, kaktusy.......

                                                                               Boris Bokotej, http://bogoflor.rastliny.sk

Fotografie:

1.Stupel s nitkami

2.Jeden z nich je droga, velitel!

Summary: Funny story about transport of bought succulents from Czech to Slovakia in 1990s.

Photographies:

1.Transported Lithops.

2.Any similiarity is just coincedence.